Aktulna cesta: vod / video / film /

Narodený 4. júla – recenzia

autor: admin | pridané: 21. 07. 2013 | žiaden komentár
rubrika: film, video

Režisér Oliver Stone je známy svojou húževnatosťou a priam až nekompromisnosťou vo vzťahu k témam, ktoré sú mu bytostne blízke a ktorých sa nechce a ani nemôže vzdať. Napriek skutočnosti, že sa tak neraz dotýka tých najcitlivejších a najkontroverznejších tém americkej spoločnosti. Na vrchole tohto všetkého určite tróni akýsi vietnamský syndróm, ktorý Olivera Stonea bude pravdepodobne prenasledovať až do konca jeho existencie… Nič sa nedá robiť, bol tam, videl to, všetko, bytostne pocítil nezmyselnosť a absurdnosť tej situácie, jej obludnosť v zmysle dezinformácií, zavádzania, zneužitia dôvery…

Napriek skutočnosti, že od premiéry filmu „Narodený 4. júla“ uplynulo už viac ako dvadsať rokov, jeho téma opäť naberá na aktuálnosti a práve vďaka úprimnosti výpovede tvorcov filmu odkaz tohto filmu nestratil nič na svojej sile a práve z toho dôvodu je múdre mať tento film poruke, vo svojej videotéke.



Niekomu sa bude páčiť skutočne slušný herecký výkon Toma Cruisea v hlavnej postave Rona Kovica, ktorý svojou nežnou naivitou, úprimnou čestnosťou a zmyslom pre patriotizmus dokonale zapadol do koncepcie Olivera Stonea.
Inému zasa skvelá kamera Roberta Richardsona nedovolí zabudnúť na priam až naturalistické zábery z vietnamskej vojny či kruté prostredie „doliečovacieho sanatória pre veteránov vietnamskej vojny“.

Nad všetkým však v prvom rade tróni – pokus o vyrovnanie sa so sklamaním státisícov úprimných amerických mladých ľudí, ktorí – uverili! A hrubo boli zneužití, využití, podvedení…



„Americká strana priznáva, že počas vojny stratila 58 202 vojakov (asi 8000 padlých tvorili letci). Toto číslo zahŕňa aj 2400 nezvestných. 300 000 vojakov bolo ranených, 153 000 z nich ťažko. 10 000 Američanov muselo podstúpiť amputáciu končatiny. V porovnaní s druhou svetovou vojnou vzrástol počet ranených ktorý prežili o 300%. Približne 10 800 Američanov prišlo o život pri nebojových situáciách, ako boli havárie vrtuľníkov, lietadiel, či pri dopravných nehodách. Zhruba 20% amerických strát (čiže asi 10 000 padlých) bolo spôsobených vlastnou paľbou.

Amerika vstúpila do vojny s heslom boja za slobodu južného Vietnamu, z vojny, v ktorej jej armáda neprehrala žiadnu väčšiu bitku, sa vrátila ako porazená vďaka prehrám na domácom fronte. Vietnamom prešlo 2,6 milióna Američanov, z ktorých zhruba 1 až 1,6 milióna bolo vystavených pravidelne alebo sa viackrát stretlo v boji s nepriateľom. Asi 60 000 veteránov do roku 1982 spáchalo samovraždu alebo zomrelo na predávkovanie drogami. Množstvo z nich si desiatky rokov nemohlo nájsť adekvátne zamestnanie.

Priemerný vek Američana bojujúceho vo Vietname bol 19 rokov (cez 2. svetovú vojnu to bolo 26 rokov). Pričom 61% padlých bolo mladších ako 21 rokov. 82% amerických veteránov, ktorí sa zúčastnili ťažkých bojov, si myslí, že vojnu prehrali iba kvôli nedostatku politickej vôle vedúcich predstaviteľov krajiny. S tým súhlasia aj takmer 3/4 verejnosti. Na mladých ľudí negatívne vplývala brutalita vojny, po príchode domov sa ale stretli s tým, čo dovtedy nezažili žiadny iní americkí vojaci a veteráni. Ich vlastný národ ich považoval za drogujúcich psychopatov a vrahov detí, ktorí prehrali vojnu. Krutá vojna, ktorú si priniesli vo svojich srdciach domov, nemala konca, vláda veteránov dlhých 10 rokov nijako nepodporovala. Za ich osud nesie zodpovednosť aj tlač a televízia, ktoré ich dlhý čas zobrazovali len v tom najhoršom svetle. Až v roku 1984, vyše 10 rokov po skončení vojny, bola vo Washingtone postavená „Stena“ – pamätník, na ktorom sú zapísané mená všetkých padlých a nezvestných amerických vojakov, ktorí bojovali vo Vietname.“

(zdroj: wikipedia.org)




Napriek skutočnosti, že nie každá generácia musí reálne prežiť hrôzy vojny, každá má svoj vlastný „Vietnam“! Niet teda generácie, ani jednej jedinej, ktorá by nebola podvedená, zneužitá, zradená či zavádzaná…

Nie každá si to však chce priznať či uvedomiť… A to je to najhoršie, čo generáciu môže postihnúť. Ak nemá svojho Ernesta Hemingwaya, Romaina Rollanda, Ericha Maria Remarquea alebo aspoň Jerome Davida Salingera, Allena Ginsberga, Jacka Kerouaca či Olivera Stonea, svoju traumu si nesie v sebe až do posledného dňa… A následne trpí, trpí a trpí… Pretože alkohol, droga či erupcie zlosti či hnevu nie vždy pomáhajú a hlavne nie nadlho… A to je to pravé skutočné peklo! …

Oliver Stone spolu s Ronom Kovicom sa vo filme „Narodený 4. júla“ vyrovnali so svojou „nočnou morou“. A tým sa jej zbavili. … Možno. … Pomenovali však všetko pravým menom. Žiadna srandička či žartík, žiadne odľahčenie. Ak vás niekto posadí na invalidný vozík na zvyšok života, úsmevu sa na tvár akosi nechce.

Film „Narodený 4. júla“ má nezameniteľné miesto vo videotéke každého kultúrneho a aspoň trochu morálneho človeka. Bez rozdielu veku, vierovyznania, farby pleti, postavenia, majetku… Každý má totiž možnosť si do tohto filmu vložiť svoju traumu, svoje utrpenie, svoju – stratenú generáciu…

Ak si film „Narodený 4. júla“ pozriete dnes, budete jednoducho uchvátený jeho úprimnosťou a krutosťou, napriek dlhého časového odstupu od jeho vzniku. A pozrite si ho osamele, bez zbytočných ľudí či komentárov iných ľudí, tých „múdrych ľudí“. Iba tak vám tento film prinesie skutočné uspokojenie a možno i uvoľnenie z vašej generačnej traumy. Aj keď skutočným oslobodením by bolo lepšie vidieť analýzu – hlbokú a pravdivú – vašej skutočnej generačnej traumy, kedy vás podviedli, zneužili, zradili, urazili…



Pôvodný názov: Born on the Fourth of July (Narodený 4. júla); USA, 1989, 145 min.; námet: podľa autobiografického rovnomenného románu Rona Kovica; scenár: Ron Kovic, Oliver Stone; produkcia: A. Ktiman Ho, Oliver Stone, réžia: Oliver Stone; hudba: John Williams; kamera: Robert Richardson; strih: David Brennerm Joe Hutshing; hrajú: Tom Cruise, Kyra Sedgwick, Raymond J. Barry, Jerry Levine, Frank Whaley, Willem Dafoe etc.; premiéra: 20 decembra 1989

Ocenenia: najlepšia réžia (Academy Awards – 1990); najlepší strih (Academy Awards – 1990), najlepší film – dráma (Golden Globes), najlepší herecký výkon – dráma (Golden Globes), najlepšia réžia (Golden Globes – 1990), najlepší scenár (Golden Globes) etc.

Text A. Bolzicco

Bez komentárov

Napíšte komentár

© 2013 High&Style | 26 úloh | vygenerované za 0,603 sekundy. Prihlásiť sa |