Aktulna cesta: vod / video / film /

The Doors – recenzia

autor: admin | pridané: 08. 07. 2013 | žiaden komentár
rubrika: film

„If the doors of perception were cleansed, everything would appear to man as it truly is, infinite.“
William Blake (1757 – 1827): The Marriage of Heaven and Hell;
A Memorable Fancy

Od nakrútenia filmu uplynulo 21 rokov, od smrti Jima Morrisona 41 rokov a jeho hudba – ich hudba je stále rovnako svieža, silná, úderná a vplyvná… Čas stráca svoj silu i vplyv, pokorne vždy zastane pred „DVERAMI“, kde vo svojej prostote a arogancii, úprimnosti a zúrivosti stále rovnako trónia – The Doors.

Ak začnú znieť jednoduché a tajomné tóny Manzarekových klávesov sprevádzané nenásilnými gitarovými kreáciami Robbyho Kriegera, skvele podfarbenými Dnesmoreovými bicími, všetko je pripravené na zjavenie sa hlasu Jima Morrisona. Prirodzené, samozrejmé, nevyhnutné, vzájomne neoddeliteľné. To je hudba – The Doors.



Nech by bol film nakrútený akokoľvek, nech by mal divák proti nemu obrovské výhrady, zážitok z neho bude mať vždy. Ak v ňom bude znieť ich hudba (The Doors), pokojne možno zbaviť film jeho základného výrazového prostriedku – obrazu. Film bude aj tak – vynikajúci.

Oliver Stone v čase nakrúcania filmu The Doors bol už dvojnásobným držiteľom Oskara ako režisér (Čata /Platoon/ – 19876, Narodený 4. jula /Born on the Fourth of July/ – 1990). V tom istom roku (1991) nakrútil aj svoj ďalší „slávny“ film JFK, za ktorý tiež dostal Oskara – svojho tretieho Oskara za réžiu (1992)…

V takomto intenzívnom a plodnom období film The Doors akoby bol tak trochu „opustený“, „odstrčený“ na vedľajšiu koľaj. Ceny i nominácie tomu nasvedčujú (doteraz žiadne cena a iba tri nominácie na festivaloch)… Úplne s tým však nemožno súhlasiť.

Herecké obsadenie (Val Kilmer, Meg Ryan, Michael Madsen etc.) bolo presné, pričom ich výkony znesú skutočne tie najprísnejšie kritériá, pričom na výprave sa tiež nešetrilo (rozpočet cca 38 mil. $). Ak k tomu pridáme slušný strih, skvelú hudbu (Val Kilmer údajne nahral všetky svoje hudobné party!), viac-menej slušné mizanscény, tak trochu vzniká otázka – prečo bola reakcia na film taká vlažná.

Oliver Stone nie je tvorca, ktorý by sa niečoho bál, prípadne by sa pred niečím zastavil. Ak by chcel niečo skutočne nakrútiť, urobil by to, čo dokázal aj svojím filmom Čata /Platoon/, kde dokonale a otvorene využil svoje skúsenosti a pôsobenie vo Vietname, ako i svoje pocity z ťažkého zranenia, ktoré tam utŕžil… Drogy ho tiež neobišli a ako človek, teda nie iba ako tvorca, ale najmä ako – človek zažil obdobie hippies, tzv. kvetinové hnutie. Vzniklo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a Oliver Stone v tom čase mal ideálnych dvadsaťštyri rokov. V čase rozkvetu The Doors mal poctivých tridsať rokov a svoj určite vyhranený názor na spoločnosť, svet, Vietnam etc.

No vo filme The Doors na tieto skutočnosti akoby vedome pozabudol a tak trochu myšlienky hippies upratal do obalu obscénností, alkoholu, drog a otvorenej nenávisti voči všetkému zažitému a skostnatenému… Alebo na ne vedome zanevrel a vedome sa ich vzdal? … Iba ťažko si možno vybrať z týchto dvoch možností, obe sú totiž zlé – veľmi zlé (teraz sa tomu hovorí „brutálne zlé“), a práve táto skutočnosť najviac poznamenala samotnú atmosféru a vyznenie filmu – diela.

Nebolo tam totiž skoro žiadneho hľadania „seba samého“, nebolo tam utrpenia „seba samého“, nebolo tam ani sklamania zo „seba samého“… Životný štýl hippes bol totiž pre nich oslobodením, záchranou, spásou… Oni tomu verili… Oni tak žili…



To BOL a aj JE PROMLÉM.

Búriť sa proti spoločnosti, oficiálnej a zažitej spoločnosti, ktorá má svoje princípy a najmä zákony… A na základe práve týchto zákonov, pod rúškom demokracie, ochrany, slobody a v neposlednom rade aj „patriotizmu“ táto spoločnosť v mene „demokracie, slobody a ochrany akýchsi záujmov“ posiela svoje „deti“ do Vietnamu, Kuvajtu, Iraku… Do celého sveta! …

Čo je zlé na spoločenstve mladých ľudí, ktorí nesúhlasia s určitým konkrétnymi prejavmi spoločnosti? Možno vôbec považovať mier, priateľstvo, lásku, slobodu za prejav intolerancie? Znížiť alebo obmedziť toto hnutie iba na hnutie vyznávajúce „free love“ a drogy, čo už sa medzičasom v rámci „ochrany človeka“ zákonom zakázalo, je priveľmi zúžený pohľad… Zámerne sa pritom zabúda na to, že oni neboli vyznávačmi kultu peňazí a kariéry, čo možno považovať za ich pravdepodobne – najväčší prehrešok, pretože na základe tohto „prehrešku“ boli – nezávislí, neovládateľní, slobodní… Konzumná spoločnosť je definovaná svojím „konzumným spôsobom života“. Ak sa proti tomu niekto postaví, ak začne „konzumovať“ iba to, čo je nevyhnutné z hľadiska života a existencie, tento človek je oveľa horší ako najnebezpečnejší terorista. Takýto človek totiž napáda najzákladnejšiu podstatu konzumnej spoločnosti a zjavne ju bytostne ohrozuje.

Ak by bol Oliver Stone sledoval proces a formovanie sa Jima Morrisona, ako aj ostatných, film by bol o niečom inom. Ak by bol niekedy až nudné scény nahradil procesom formovania myšlienok a ideí, nie iba Jima Morrisona, ale aj tých ostatných, bol by postihol podstatu, o ktorej pravdepodobne vie aj on… Beatnici (Beat generation), to nie je prelud ani skupina hlupákov či narkomanov… Ken Kesey, Henry Miller, William Burroughs, Jack Kerouac, Allen Ginsberg, Lawrence Ferlinghetti, Gary Snyder etc., to sú konkrétne mená ľudí, čo tu žili a niečo tu aj zanechali… Inšpiráciu nachádzali u takých tvorcov, ako boli Hermann Hesse, Arthur Rimbaud. Oscar Wilde, Walt Whitman… Možno zabudnúť na Janis Joplin? Jimiho Hendrixa? The Beatles? … Ich skladba All you need is love! /Všetko, čo potrebujete, je láska!/ alebo neskôr skladba Johna Lenona Give peace a chance!

/Daj mieru šancu!/ sú priam ich hymnami, vychádzali z nich… Všetci „TÍTO VYŠŠIE UVEDENÍ“ doteraz ovplyvňujú generácie ľudí po celom svete a prebúdzajú v nich čosi dobré, ľudské, milé… Je na tom azda niečo zlé? …



JE!

Spoločnosť nepotrebuje „ľudí“, ale tvory, ktoré sú bez problému – nahraditeľné, ktoré chodia do práce – načas, ktoré konzumujú, čo sa im v reklame stanoví, a za cenu, ktorú im stanoví neobmedzený trh, kde demokraticky vládne – akási cena dohodou…

Oliver Stone možno mal s týmto filmom nejaké problémy, možno aj takto zobrazený osud a kariéra skupiny The Doors mu spôsobila nepríjemnosti.

No napriek tomu jednoznačne možno súhlasiť s Rayom Manzarekom, že skupina The Doors nebola iba o Jimovi Morrisonovi, aj keď bol lead singerom (frontmenom) skupiny a mal na ňu zásadný vplyv. … Malo to byť aj o ostatných, aj o iných… Mnohých iných… V takom prípade by to bol možno oveľa dlhší film, no určite by sa človek počas neho nepozeral na hodinky…

Jimovi Morrisovi však patrí jedno privilégium, ktoré nemožno nespomenúť – tzv. 27 Club (Forever 27 Club). On bol totiž štvrtý významný rockový hudobník medzi tými, ktorí zomreli v období dvoch rokov (od roku 1969 do 1971). A všetci pritom zomreli vo veku 27 rokov (Brian Jones – 1969 – zakladateľ The Rolling Stones; Jimi Hendrix – 1970; Janis Joplin – 1970; Jim Morrison – 1971). V roku 1994 sa do tohto klubu zaradil dvadsaťsedemročný Kurt Cobain a v roku 2011 aj Amy Winehouse. … Slávny – smutný klub.

Na záver treba uviesť jednu zaujímavú správu:
… „Guvernér štátu Florida Charlie Crist požiadal o milosť pre Morrisona a štátna komisia pre udeľovanie milosti ju vo štvrtok 9. 12. 2010 jednomyseľne odsúhlasila.

Guvernér Crist vyjadril pochybnosti o tom, či sa spevák 1. marca 1969 na koncerte v Miami naozaj odhalil.

Členovia skupiny The Doors trvali na tom, že Morrison publikum dráždil, ale svoj penis v skutočnosti neukázal. Výpovede divákov si v tomto zmysle protirečili.

Morrisona v roku 1970 odsúdili na šesť mesiacov väzenia a pokutu 500 dolárov. Proti verdiktu podal odvolanie. Súd však o ňom nestihol rozhodnúť, pretože spevák zomrel o rok neskôr ako 27-ročný v Paríži.“ …
(Zdroj: TASR)

Ak máte možnosť pustiť si skladbu Riders on the Storm alebo Light My Fire (s refrénom: Come on baby, light my fire), urobte to… Bude vám fajn.

A na film, v princípe, ani ísť nemusíte…

Ak zatvoríte oči, uvidíte originálny a iba váš súkromný – osobný – intímny film – o The Doors a Jimovi Morrisonovi! … Naučte sa vidieť aj v sebe, budete šťastný… Za pokus to stojí…



„Keby dvere vnímania boli priezračné, človek by uvidel všetko, aké skutočne je, neskonalé.“
„Keď sa dvere vnímania otvoria dokorán, človek uvidí veci v pravej podobe: nekonečné.“
„Ak by dvere vnímania boli očistené, človeku by sa zjavilo všetko, aké v skutočnosti je, nekonečné.“…

William Blake (1757 – 1827; básnik a mystik, jeden z najvýraznejších predstaviteľov raného romantizmu v Anglicku):
Manželstvo Neba a Pekla; Nezabudnuteľná Fancy

THE DOORS
(Pôvodný názov: The Doors /Dvere/, USA, 1991, 140 min. /hudobná biografická dráma/; scenár: Randall Jahnson, Oliver Stone; produkcia: Bill Graham Films, Carolco International N.V., Carolco Pictures, Imagine Entertainment, Ixtlan; producenti: Bill Graham, Sasha Harari, A- Ktiman Ho; réžia: Oliver Stone; hudba: The Doors; kamera: Robert Richardson; strih: David Brenner, Joe Hutshing; hrajú: Val Kilmer (Jim Morrison), Kyle MacLachlan (Ray Manzarek), Frank Whaley (Robby Krieger), Kevin Dillon (John Densmore), Meg Ryan (Pamela Courson), Michael Wincott (Paul Rothchild), Michael Madsen (Tom Baker), Josh Evans (Bill Siddons), Dennis Burkley (Pes), Bill Idol (Mačka), Kathleen Quinlan (Patricia Kennealy), Gretchen Becker (matka), Jerry Sturm (otec), Sean Stone (mladý Jim), Crispin Glover (Andy Warhol), etc.; oficiálna svetová premiéra: 1. marca 1991/USA; distribúcia v SR: 2011 – Magic Box, Blu-ray Disc)
(Ocenenia: – v roku 1991 až 2012: 0)

Autor A. BOLZICCO

Bez komentárov

Napíšte komentár

© 2013 High&Style | 26 úloh | vygenerované za 0,568 sekundy. Prihlásiť sa |