Stabilný balvan

V audiofilských kruhoch sa o zosilňovačoch Boulder šíria len dobré zvesti. Žiadny z nich som doteraz na vlastné uši nepočul, nezaváhal som preto ani na sekundu, keď som dostal ponuku vyskúšať si doma 866 Integrated.

Spoločnosť Boulder Amplifiers založil Jeff Nelson v roku 1984 v meste Boulder v štáte Colorado. Prvé prototypy zosilňovačov vyvíjal tak, aby spĺňali vysoké štandardy pre nahrávacie štúdiá. Neutrálny a maximálne transparentný zvuk dosahovali pravdepodobne vďaka proprietárnemu tzv. „990 gain stage“. Zosilňovače si rýchlo získali výbornú reputáciu. S postupom času sa firma preorientovala na luxusné domáce audio – ultra-high-endové, plne symetrické, veľmi robustné prístroje.

V roku 2016 sa spoločnosť presťahovala do nových priestorov v Louisville v štáte Colorado, kde prebieha celá výroba – návrh aj montáž vrátane kovovýroby.

Výrobky Boulder sú známe svojou extrémnou odolnosťou a trvanlivosťou. Väčšina zosilňovačov vyrobených počas ich 40-ročnej histórie sa dodnes používa. Ich model predzosilňovača z roku 2010 sa vyrába už 17 rokov. Dodnes je spoločnosť Boulder popredný nezávislý výrobca a pravdepodobne jedna z posledných high-end audio spoločností v USA s úplnou internou kontrolou.

Momentálne patrí medzi najpopulárnejšie produkty firmy Boulder práve ich zosilňovač 866 Integrated. Je to jediný integrovaný zosilňovač z ich ponuky a patrí do najnižšej, osemstovkovej série produktov (ak nerátame malý phono predzosilňovač 500). Okrem toho majú ešte série 1100, 2100 a 3000. V každej z vyšších sérií ponúkajú predzosilňovač a korekčný phono predzosilňovač (často ešte s oddelenou napájacou časťou), jeden alebo dva stereo koncové stupne a výkonové monobloky. V sérii 800 je v ponuke ešte DAC/predzosilňovač 812 a stereo koncový zosilňovač 861.

O modeli 866 Integrated sa firma vyjadrila, že bol vlastne myslený ako cenovo prístupná (základný model bez digitálnej časti stojí približne 20 000 €) „namotávka“ do sveta zosilňovačov Boulder. Keď si pozrieme jeho technické špecifikácie a dielenské vyhotovenie, dalo by sa bez nadsádzky napísať, že kde iní končia, Boulder začína. Jeho výkonová časť v triede AB vie dodať trvalo do záťaže 8 Ω 200 W, do 4 Ω 400 W a do 2 Ω 700 W. V dynamických špičkách však krátkodobo dodá aj kilowatt. To všetko pri harmonickom skreslení menej ako 0,01 %. Má extrémne vysoký damping faktor (výstupná impedancia je iba 0,003 Ω) a frekvenčný rozsah je v rozsahu 20–20 000 Hz lineárny v pásme – 0,18 dB a v rozsahu do 100 kHz – 3,1 dB a to bez ohľadu na impedanciu pripojených reprosústav.

Fyzický výzor zosilňovača je tiež pomerne impozantný. Skrinka je z masívneho hliníka, 61 cm široká, 59 cm hlboká a 19 cm vysoká. Váži necelých 25 kg. Hrubý predný panel je mierne zaklonený dozadu a vizuálne mu dominuje veľký farebný displej v ľavej časti, vpravo dolu je štvorica mierne zapustených oválnych čiernych tlačidiel – standby, mute a ovládanie hlasitosti. Nad nimi je vyfrézovaný veľký logotyp Boulder. Boky sú tvorené masívnymi, nepravidelne tvarovanými rebrami chladiča s mäkkými okrajmi. Všetko v prírodnej farbe hliníka. Zosilňovač pôsobí rozhodne svojsky, nezvyklo, masívne a prehľadne, vyžaruje dojem solídnej robustnosti a máte z neho pocit, že je postavený tak, aby vydržal naveky. Nemôžem sa ubrániť, ale vizuálne mi pripomína na plocho položený akordeón. Dotykový displej pôsobí svojou grafikou trocha staromódne a pripadá mi zbytočne veľký, ale je dobre čitateľný aj z väčšej vzdialenosti a reaguje pomerne dobre.

Na zadnom paneli zosilňovača sa nachádzajú tri páry symetrických linkových vstupov a na každý kanál jeden pár masívnych reproduktorových svoriek s krídelkovými maticami, ktoré umožňujú jednoduché a pevné pripojenie reproduktorových káblov. Akceptujú iba vidličky, takže ak máte reproduktorové káble zakončené banánikmi (ako ja), budete potrebovať adaptéry. Nesymetrické RCA vstupy by ste hľadali zbytočne. Rozmiestnenie konektorov dáva tušiť striktnú dual mono architektúru zosilňovača, pre oba kanály je spoločný iba veľký toroidný transformátor. V strede dolu sa nachádza štandardný sieťový konektor IEC 15 s kolískovým sieťovým vypínačom a puzdro na poistku. Čisto analógová verzia zosilňovača týmto končí. Za príplatok je však možné zosilňovač doplniť o digitálnu časť. Vtedy na zadnom paneli pribudnú digitálne vstupy: jeden AES/EBU, jeden LAN (RJ45), optický TosLink a štvorica USB A konektorov – tieto slúžia výlučne na pripojenie USB dátových úložísk, nie na pripojenie k počítaču. Výrobca je ohľadom DA prevodníka pomerne skúpy na slovo. Vieme iba to, že nepoužíva štandardný čip, ale pre každý kanál jeden diferenciálny prevodník, ktorý nie je primárne určený pre audio použitie a vyžaduje preto externé podporné obvody, ktoré výrobca navrhol sám. Signál pre DAC sa „predžuje“ v separátnom DSP, kde sa upsampluje na 352,8 kHz, aplikujú sa na neho potrebné digitálne filtre a následne sa takto pripravený posiela do samotného prevodníka.

Ovládanie hlasitosti nie je riešené pomocou potenciometra ani pomocou sústavy relé, ale pomocou špeciálneho atenuátora, ktorý je podľa slov výrobcu v dlhodobej prevádzke spoľahlivejší a bezporuchovejší. Digitálna časť urobí zo zosilňovača all-in-one prístroj. Pripojíte ho LAN káblom k vašej počítačovej sieti, pripojíte reproduktory, zapojíte do elektrickej siete a máte kompletný high-end systém. Na testovanie som mal práve takúto verziu zosilňovača.

V balení som nenašiel žiadny diaľkový ovládač, ani som sa nikde nedopátral informácie, že by výrobca k prístroju nejaký dodával. Zo stránky výrobcu (alebo aj z Apple Store) je však možné stiahnuť aplikáciu Boulder Controller pre smart zariadenia. Aplikáciu som neskúšal, nakoľko 866 je Roon Ready a všetko potrebné sa dá ovládať z rozhrania aplikácie Roon. Prepínanie vstupov a nastavenie hlasitosti je, samozrejme, možné pomocou dotykového displeja a manuálnych ovládacích prvkov na zosilňovači.

Tak ako to zvyknem robiť vždy, zosilňovač som zapojil do svojej zostavy, v Roone som ho navolil ako endpoint a nechal som ho pár dní hrať. Nech si na seba zvykneme. Neviem, čo som podvedome očakával, možno na základe nejakých mojich predsudkov opulentnejší, teplý, skôr na spodku ťažší „americký“ zvuk. Aj fyzický výzor zosilňovača skôr evokoval šesťapollitrový atmosférický osemvalec ako ostrý športiak. Nič také sa nestalo. Ako som ho tak na pol ucha počúval, nelíšil sa veľmi od mojej štandardnej zostavy (Grimm MU2 a Apollon PET 950). O to viac som sa tešil na to, keď si k nemu v pokoji sadnem a ponorím sa do počúvania.

Keď som sa k tomu dostal, vonku bola ešte riadna zima, v peci plápolal oheň, z bylinkového čaju na stolíku sa parilo, pes si ľahol vedľa mňa na gauč, mačky vyliezli na pec a vonku už padol súmrak. Pre mňa úplne ideálna chvíľa na počúvanie. A super sa k nej hodil šesťhodinový playlist s výberom nahrávok Chesky Records z Qobuzu.

Už keď zazneli prvé tóny kontrabasu a čistý vokál Rebeccy Pidgeon v skladbe Spanish Harlem z albumu The Raven, bolo mi jasné, že tentoraz moc kritických poznámok nenapíšem. A keď potom zazneli sláčiky, akustická gitara, tamburína a úsporné tóny klavíra, všetko upratané v krásne organizovanom a uveriteľnom priestore, rozprestreté do strán, do hĺbky aj výšky, s prirodzenou farbou, bolo jasné, že to bude príjemný večer. Ako druhá sa rozozvučala hravá samba Bahia Com H v podaní Rosy Passos a Rona Cartera s príjemne pulzujúcim kontrabasom, gitarou a perkusiami, ukázalo sa, že aj rytmika a timing sú prvotriedne. Všetko, čo som v ten večer počúval, ma bavilo – či to boli jazzovejšie veci ako My Shining Hour (Christian McBride, New York Time) s rezkejším zvukom saxofónu, bluesovejšia „zadymenejšia“ Annabelle od Macy Gray, jazzová úprava Pink Floydovského The Grat Gig In The Sky od Sama Yahela (The Jazz Side Of The Moon), či živelná, bezprostredná nahrávka Baby Talk od kapely Dave’s True Story, alebo album akustických cover verzií skladieb od Led Zeppelin v podaní Vanessy Fernandez na albume When The Levee Breaks, všetko znelo veľmi prirodzene, angažovane, s veľkým ale nie absurdne prehnaným zmyslom pre detail, fantasticky organizované v priestore, neutrálne, bez zbytočného prifarbovania ale zato vôbec nie bez farby. Krásne počúvanie hudby, kde človek rýchlo zabudne na to, či počúva analógový alebo digitálny zdroj signálu, celý reťazec sa vyparí a ostane len hudba.

Bas s váhou, ale dôkladne prekreslený, plastické stredné pásmo s plynule nadväzujúcimi výškami. Všetko tvorilo jednoliaty, výborne organizovaný celok, harmonický, detailne prekreslený, radostný. Žiadne skreslenie. Prístroj, s ktorým by som vedel žiť a už nič viac neriešiť.

Je lepší ako moja referenčná zostava? Asi nie. Ale určite nie horší. Mierne iný, nejde až tak fanaticky po najdrobnejšom detaili, namiesto strohej akademičnosti je mierne posunutý k bezprostrednej priamočiarej živelnosti. Ale v žiadnom prípade nie je zafarbený do lampova, prehnane naliehavý alebo odpúšťajúco zaguľacujúci. Je presný, dôkladný, spoľahlivý, robustný ale hlavne absolútne uveriteľný a angažovaný. High-end ako sa patrí.

Nejaké veci, čo by sa mi nepáčili? Nuž, z dizajnového hľadiska to nie je úplne moja šálka kávy. Moc nemusím na prístrojoch displeje a už vôbec nie také veľké. Diaľkové ovládanie by sa niekedy fakt zišlo, hlavne ak iba ne­streamujete, ale počúvate napríklad pripojený CD transport, alebo gramofón. A ešte som si všimol drobnosť, ktorá môže byť špecifická pre moje prostredie – občas zosilňovač mierne zachytával VF rušenie. Mám zostavu asi meter od routeru a sieťového prepínača, na polici pod Boulderom bol pustený Grimm, na ktorom bežal Roon Core… Možno to spôsobovalo niečo z toho. Ktovie. Možno by pomohol zemniaci box, posunúť ďalej od potenciálnych zdrojov rušenia, ťažko povedať.

V každom prípade vo mne 866 Integrated vzbudil veľkú zvedavosť. Keď entry level hrá takto, ako môžu hrať „dospelé“ zosilňovače Boulder? Trebárs taký monoblok 3050 s výkonom 3 kW do 4  Ω a s napájacím káblom ako do miešačky…