Enigma High Fidelity – keď technika ustúpi emóciám

Sú návštevy, po ktorých si človek v dnešnom uponáhľanom svete potrebuje dopriať chvíľu ticha, aby v sebe nechal dorezonovať to, čo práve zažil. Presne takýto pocit v nás zanechala návšteva Banskej Bystrice, kde sa z nenápadnej vášne pred trinástimi rokmi zrodil úkaz na slovenskej hi-fi scéne – Enigma High Fidelity.

Keď v roku 2013 získali hneď po svojom vzniku ocenenie za najlepší zvuk na výstave High-End Slovakia, mnohí to považovali za odvážny štart. Dnes, pri pohľade na veľkolepý novootvorený showroom s rozlohou vyše 400 m², je jasné, že nešlo o náhodu, ale o jasne vytýčenú cestu. Enigma však nikdy nebola a nie je len klasickou predajňou, kde si prelistujete katalóg a odídete s krabicou pod pazuchou. Je to súkromný ateliér zvuku a komunitný priestor, v ktorom sa technické parametre podriaďujú tomu najdôležitejšiemu – hudobnému zážitku.

Každá jedna časť je tu navrhnutá na mieru, pričom priestory sú technologickým a akustickým unikátom. Samotná posluchovka je navrhnutá tak, aby vám nič nestálo v ceste medzi vami a hudbou – žiadne rušivé odrazy, žiadne kompromisy v umiestnení. Peter nás previedol celou zostavou, produkt po produkte, a bolo cítiť, že za každým kúskom stojí nielen technické presvedčenie, ale aj roky počúvania, skúšania a – ako sám priznal – nemalých investícií. Práve to je asi najväčší rozdiel oproti bežnému predajnému rozhovoru: tu nikto nepredáva čísla z katalógu, tu vám niekto rozpráva príbeh zvuku.

A tento príbeh má úžasnú pointu. Enigma totiž nie je len o nedostupnom luxuse. V ich portfóliu nájdete obrovský rozptyl – od dostupných riešení značiek WiiM, Denon, Pro-Ject pre začínajúcich nadšencov, cez NAIM, CANOR, NAD, Thorens, až po absolútny vrchol reprezentovaný elektronikou T+A, Dan D‘Agostino či reproduktormi Focal Utopia. Je to miesto, kde sa dá o kvalite zvuku rozmýšľať naprieč všetkými cenovými kategóriami, čo je v dnešnej dobe mimoriadne vzácny a sympatický prístup.

Architektúra zvuku – zoznámenie so zostavou

Chvíľu sme čakali, kým sa zohrejú elektrónky vo vstupnej časti kvarteta monoblokov T+A a systém sa tepelne ustáli, mali sme čas obísť celú miestnosť. Dva majestátne stĺpy Focal Grande Utopia EM EVO v exkluzívnej dyhe Ziricote pôsobia v priestore skôr ako architektonický prvok než ako reproduktory. S výškou cez dva metre a váhou 265 kilogramov na kus vzbudzujú obrovský rešpekt, no napriek tomu si zachovávajú eleganciu, ktorá by obstála aj v galérii moderného umenia. Na masívnych stolíkoch NEO Audiorack Quattron Reference Matte, bola pripravená špičková elektronika, ktorej na vrchnej polici kraľoval mechanicky dokonalý analógový klenot – gramofón Thorens TD 124 DD Exclusive.

Ešte pred samotným posluchom nám Peter Kliment podrobne predstavil jednotlivé súčasti zostavy. Ako sa na svet high fidelity pozerá človek, ktorý mu zasvätil veľkú časť svojho života, sme sa ho opýtali v rozhovore.

O Enigme a jej ceste

Keď sa dnes obzrieš späť na začiatky Enigmy v roku 2013, čo sa podľa teba za tých trinásť rokov zmenilo najviac – na trhu, v technológiách aj v samotných zákazníkoch?

Myslím si, že za tých trinásť rokov sa zmenilo prakticky všetko – technológie, spôsob počúvania hudby aj samotný zákazník. A možno práve zmena zákazníka je zo všetkého najdôležitejšia. Je informovanejší, náročnejší a zároveň očakáva viac pohodlia. Nechce len špičkový komponent, ale celý systém ktorý bude dobre fungovať v jeho priestore a životnom štýle. Čo sa však nezmenilo je podstata hi-fi. Nakoniec ako zvyknem hovoriť, stále nejde o techniku samotnú ale o emóciu ktorú vo vás vyvolá.

Začínali ste pomerne odvážne. Už na prvej výstave High-End Slovakia ste získali ocenenie za najlepší zvuk. Bola vtedy Enigma od začiatku postavená ako high-endová firma, alebo sa táto orientácia postupne vyprofilovala?

Áno, prvé miesto za najlepší zvuk doslova pár dní po oficiálnom založení spoločnosti to bola pre nás veľká motivácia a zároveň dobrý ukazovateľ, že sme sa vybrali správnou cestou.

Nerád našu firmu príliš škatulkujem ako výhradne high-endovú spoločnosť. Naš zámer je, aby ktokoľvek kto k nám príde, si vedel u nás nájsť po čom túži bez ohľadu na to, či už je to začínajúci Hifista, alebo zákazník ktorý sa rozhodol pre ultimatívne „konečné“ riešenie. I keď vo veľa prípadoch s tým slovíčkom „konečné“ by som bol opatrný. Veď vieš vždy je čo zlepšovať.

Z malej predajne ste sa postupne dostali k dnešnému showroomu s viac ako 400 m². Čo bol moment, keď si si povedal: „Dobre, teraz už to urobíme úplne inak“?

Ako spoločnosť rástla, dostala sa do určitého bodu, kedy bolo potrebné sa posunúť už do vlastných väčších priestorov, ktoré by nás adekvátne reprezentovali a hlavne sme chceli pre našich zákazníkov vybudovať niečo unikátne. Doslova vytvoriť hifistický raj o ktorom nemusia len snívať, ale môžu ho s nami zažiť a prípadne kúsok z neho si priniesť aj k sebe domov.  

Nový showroom vznikal niekoľko rokov a jeho ambícia bola evidentne oveľa väčšia než len vytvoriť väčšiu predajňu. Čo bolo pri jeho návrhu pre teba najdôležitejšie?

Každý jeden i ten najmenší detail. Tí ktorí sa podieľali na budovaní priestorov sa zrejme všetci navzájom poznali, lebo každý z nich často opakoval vetu „S takouto požiadavkou som sa ešte nestretol. Na čo vám to bude?“.

Každá jedna časť je doslova navrhnutá na mieru a drvivá väčšina priestorov je dizajnovým,  technologickým a neposlednom rade akustickým unikátom. Čo je ale najdôležitejšie, veľký dôraz bol na to, aby priestor pôsobil príjemne, priam „obývačkovo“, odkiaľ sa vám nechce odísť. 

Čo podľa teba robí z priestoru skutočné posluchové štúdio? Je to technika, akustika, samotná miestnosť, človek, ktorý zostavu nastavuje, alebo kombinácia všetkého?

Akustiku priestoru je veľmi dôležitá. Tá je úplným základom pre adekvátne odprezentovanie komponentov. Veľmi dôležité sú aj elektroinštalačné rozvody a kvalitná ethernetová sieť. V neposlednom rade, ba priam kľúčovým bodom je vhodnosť jednotlivých komponentov a ich vhodný výber. Veľmi dôležitým článkom sú práve aj samotní zamestnanci, teda ja skôr mám rád pomenovanie kolegovia, ktorí zabezpečujú profesionálnu a hlavne príjemnú atmosféru bez ktorých by bola Enigma Audio len pekným priestorom.

O posluchu

Často sa hovorí o parametroch, výkonoch, technológiách a cenovkách. Ty sa však so zákazníkom stretávaš priamo pri posluchu. Čo podľa teba človek pri dobrom hi-fi systéme v skutočnosti počúva? Čo je ten rozdiel medzi „hrá to dobre“ a „toto je ono“?

Náš slogan je „Emócia v priestore“ a práve o to ide – vyvolať v človeku správnu emóciu. Hudba v nás dokáže vyvolať veľmi silné pocity: úsmev, radosť, smútok, ale aj ten zvláštny „zimomriavkový“ zážitok, keď nás hudba úplne pohltí.

Aby sa to podarilo, musí byť zostava správne poskladaná. Každý zákazník má iné požiadavky, inú miestnosť, inú hudobnú preferenciu aj predstavu o tom, čo chce počuť. Preto hľadáme kombináciu komponentov individuálne pre každého. A práve v tom je tá alchýmia.

Nie je vôbec pravidlom, že najdrahšie komponenty alebo tie, o ktorých sa najviac píše v marketingových článkoch, vytvoria aj najlepší výsledok. Dať dohromady vyváženú zostavu, ktorá človeka naozaj vtiahne do hudby, je doslova umenie. Potvrdí to každý, kto sa hi-fi seriózne venuje.

Ak príde zákazník, ktorý povie: „Chcem čo najlepší zvuk za svoje peniaze“, čo je podľa teba prvá vec, ktorú treba riešiť? Reproduktory, zosilňovač, zdroj, akustiku miestnosti alebo najskôr jeho predstavu o tom, čo vlastne chce počúvať?

Áno, toto je komplexný rad otázok, na ktorý je dobre, keď mi nádejný hifista zodpovie. Vždy je to rozhovor minimálne na pol hodinu a viac, v závislosti na problematiku, ktorú riešime. Čím viac mám informácií, tým presnejšie viem na mieru ušiť zostavu tak, že zákazník odíde od nás spokojný s úsmevom na tvári.

Vieš podľa krátkeho rozhovoru odhadnúť, aká zostava by konkrétnemu človeku mohla sadnúť?

Dovolím si neskromne tvrdiť že áno. Netvrdím že na 100% sa to pri každom podarí, ale v drvivej väčšine áno, a tá úspešnosť je dosť spätá s tým koľko informácií a ako úprimných mám od zákazníka.

Ako veľmi do výsledku podľa teba vstupuje samotná miestnosť? Mám pocit, že pri high-ende sa niekedy rieši komponent za desaťtisíce, ale miestnosť sa berie ako samozrejmosť.

Je niekoľko aspektov, ktoré ovplyvňujú výsledný zvuk, z toho za mňa sú tam tri nosné piliere na ktorých to stojí. Prvý je vyladenosť celého reťazca, tým myslím zostavy ako celku. Druhý je kvalita nahrávky. A tretí pilier je akustika priestoru. Všetky 3 sú rovnako dôležité a sú nosnou časťou výsledného efektu.

Kde podľa teba končí objektívne zlepšenie zvuku a začína audiofilská psychológia? Existuje podľa teba hranica, za ktorou už človek platí viac za emóciu, raritu alebo prestíž než za reálne počuteľný rozdiel?

Každý z nás tú hranicu má niekde inde. Ide samozrejme aj o finančné možnosti. Počul som veľa drahých zostáv, ktoré vo mne nezanechali žiadnu emóciu, ale zároveň aj veľa príjemných prekvapení zo zaplatiteľných kúskov. Na druhú stranu je každému jasné, že určité značky si svoj kvalitatívny štandard držia aj v top modeloch a tam sa je úplne zbytočné baviť, či majú prínos. 

O značkách a ich výbere

Enigma dnes zastupuje veľké množstvo značiek. Podľa čoho ich vyberáš? Čo musí výrobca splniť, aby si povedal: „Toto chcem mať v Enigme“?

Na prvom mieste je kvalitný zvuk a obraz. Ideálne pokiaľ má dostatočne široké portfólio produktov. Určite špičkové technológie a vlastné vývojové strediská. Samozrejme dizajn je v dnešnej dobe extrémne dôležitý a taktiež prívetivé užívateľské prostredie, hlavne čo sa ovládania týka. V neposlednom rade kvalitný záručný a pozáručný servis.

Máš medzi značkami, ktoré predávaš, aj také, ku ktorým máš osobne výrazne bližší vzťah? Ktoré by si si vybral, keby si si mal nechať iba jednu zostavu?

Jednu to asi ťažko. Ale asi tie, s ktorými spolupracujeme od vzniku spoločnosti. Focal, T+A, Thorens, Wireworld.

Focal a Naim dnes tvoria jednu z najvýraznejších línií Enigmy. Čo podľa teba robí túto kombináciu takou zaujímavou?

Vyladenosť produktov je v tomto prípade naozaj na vysokej úrovni. Naim hrá dynamicky s veľkým dôrazom na pevnosť a kontrolu. Focal hrá detailne, s ukážkovou priestorovosťou a pritom nepôsobí sterilne.

T+A je zase úplne iná filozofia – nemecká technická precíznosť, množstvo technológií, ale zároveň veľmi vysoká úroveň spracovania. Čo ťa na tejto značke presvedčilo?

T+A sú perfekcionisti ktorých technológie, patenty a inovatívny prístup zhmotnili do dokonalých komponentov a s Focalom sú naozaj tiež úžasnou kombináciou, kde dosiahnete doslova holografický priestorový zvuk nahrávok. Vôbec nemusíte riešiť, či hráte potichu alebo nahlas a či máte v obľube 4 ročné obdobia, alebo Paranoid. Treba si prísť vypočuť.

A potom sú tu značky ako Thorens, Ortofon či Goldring, teda analóg. Ako sa podľa teba mení vzťah ľudí k vinylu? Je to dnes skôr nostalgická vec, životný štýl, alebo stále seriózny spôsob počúvania hudby? Ako úspešné sú vaše burzy vinylov?

Vinyl ako taký má stále  veľké množstvo priaznivcov a nadšencov, ktorí si neustále rozširujú svoje zbierky. Čo nás teší je fakt, že za posledný čas sme zaznamenali dosť veľký nárast aj mladšej generácie, ktorá začína zbierať platne a áno, stretávajú sa aj na burzách ktoré sú pre nás príjemným spestrením, kde sa stretnú milovníci dobrej hudby.

V ponuke máte zároveň veľmi dostupné komponenty aj skutočný high-end. Je pre teba dôležité, aby si zákazník mohol postupne vybudovať cestu od dostupnej zostavy až k high-endu?

Vždy sa nejak začať musí a nie každý z nás ma tú možnosť investovať desiatky tisíc eur do aparatúry z rôznych dôvodov, či už je to priestorové obmedzenie, krajšia polovička, alebo cena.

A práve preto máme aj pre začínajúcich hifistov dostatočne veľké portfólio. Je tak veľké, že si naozaj každý kto naozaj chce, niečo vyberie. Veľa z tých začínajúcich hifistov rástli doslova s našou spoločnosťou a dnes majú doma svoje vysnívané zostavy.

High-end

Čo je vlastne podľa teba high-end? Cena? Technológia? Spracovanie? Zvuk? Subjektívny zážitok? Alebo schopnosť systému sprostredkovať hudbu spôsobom, ktorý bežné hi-fi nedokáže?

Pri naozaj vyladenej High-End zostave by ste nemali riešiť „ako to hrá“. Proste tá zostava by vás mala „vtiahnuť do deja“ natoľko, že by ste sa mali tešiť na každú novú skladbu. Na druhú stranu veľa ľudí sa mylne domnieva že ak máte zostavu napríklad za 500k tak tam musí znieť všetko dokonale. Áno to majú pravdu, ale jedine v tom prípade ak máte vyriešenú akustiku priestoru a hlavne aj samotná kvalita nahrávky je extrémne dôležitá . Ak je raz niečo zle nahraté, tak vám nepomôže ani aparatúra za milión eur. A nie je to chyba aparatúry, ani tvoja, že si niečo zanedbal, ale samotného nahrávacieho štúdia, kde  to z  rôznych dôvodov nedotiahli do úplnej dokonalosti. No ale neprestanem počúvať napríklad Queen len preto, že je nie úplne optimálne nahratý.

Keď človek vidí v štúdiu komponent za desiatky tisíc eur, prirodzene sa pýta: „Môže to byť naozaj desaťkrát lepšie ako komponent za päťtisíc?“ Ako by si mu odpovedal?

Nie vždy to musí byť tak. Nedávno sme tu mali jednu nemenovanú značku a porovnávali sme v podstate neporovnateľné – komponent za necelých 150-tisíc eur s komponentom za 18-tisíc eur od iného výrobcu. Teraz si poviete, že tam je jasný víťaz, veď cena hovorí za všetko. No čuduj sa svete, pri slepom teste dopadol komponent konkurenčnej značky za 18-tisíc eur na plnej čiare ako víťaz. Takže nie vždy to musí byť tak. Na druhej strane si netreba robiť ilúzie – zosilňovač za 500 eur nebude hrať, aj keby ste sa rozkrájali, tak ako high-end za 20-tisíc eur.

Máte v štúdiu aj úplné high-endové ikony, napríklad Focal Grande Utopia. Čo človek vlastne dostáva navyše, keď sa dostane do tejto kategórie? Je to iba viac detailu a dynamiky, alebo sa mení samotný zážitok z hudby?

Focal Grande Utopia nie je reproduktor ktorý vám má ukázať, koľko detailov je v nahrávke. Je to reproduktor, ktorý vám ukáže samotnú udalosť. Keď pustíte symfonický orchester, nechcete počuť iba jednotlivé nástroje, chcete cítiť jeho veľkosť, masu, dynamiku a priestor. Doslova pri ich reprodukcii cítite že hudba má hmotu.

Kde je podľa teba hranica rozumnosti? Má podľa teba zmysel investovať do systému 50, 100 alebo 200-tisíc eur, ak má človek peniaze a hudba je jeho veľkou vášňou?

Ak má zákazník na to, tak jednoznačne áno. Bol si niekedy v Paríži v Louvre? Nie som nejaký znalec obrazov, ale tá krása čo tam je, vo mne zanechala veľkú stopu. Hudba ako taká vie podľa môjho názoru zamávať s emóciami ďaleko viac. A teraz si predstav že ten pomyselný „Louvre“ môžeš mať celý doma každý deň a každý deň sa kochať iným dielom v tej najvyššej kvalite. Ja myslím že odpoveď je jasná.

O zákazníkoch a trhu

Ako sa podľa teba za posledné roky zmenil slovenský zákazník? Je dnes informovanejší, náročnejší, alebo naopak viac ovplyvnený internetom a marketingom?

Informovanejší to určite áno, otázka znie k akým informáciám sa dostane, a ako vie kriticky zhodnotiť obsah informácií. Náročnejší to určite, áno čo je dobré, sám som náročný, čiže ak by som vravel čokoľvek iné, šiel by som sám proti sebe. Žiaľ do veľmi veľkej miery ovplyvnený či už marketingom, fórami a v neposlednom rade AI. U nás našťastie nemusíme nič „obkecávať“. Proste zákazníka usadíme pred zostavu a za nás argumentuje samotný set-up ktorý je pripravený pre klienta.

Chodia k vám skôr skúsení audiofili, ktorí presne vedia, čo chcú, alebo čoraz viac ľudí, ktorí sa k dobrému zvuku iba dostávajú?

Chodí veľa stálych ale aj nových zákazníkov.

Čo je najčastejšia chyba, ktorú robia ľudia pri kúpe hi-fi?

Neprídu do showroomu a kupujú veci naslepo, alebo si nechajú radiť kamarátmi, ktorí to určite nemyslia zle, ale každý z nás inak počuje a má iné preferencie, preto by si mal zostavu vyberať každý podľa svojho ucha.

Veľa krát pri posluchu sa ma zákazníci pýtajú, čo na to poviem „ako to hrá“. Zakaždým im hovorím že im sa to musí páčiť a ak je niekde niečo, čo im nesedí tak to vieme operatívne doladiť.

Čo je naopak najčastejší moment, keď zákazník príde do Enigmy s nejakou predstavou a po posluchu zistí, že vlastne chce niečo úplne iné?

To je bežný jav. Ako som už vravel vždy na začiatku zákazníkov tak trochu spovedám a práve tento moment je veľmi dôležitý, aby som zistil čo naozaj potrebujú a tým pádom veľakrát sa stáva, že všetko je úplne inak a to, čo si predstavovali, treba ešte upraviť, prípadne úplne zmeniť. Takýto rozhovor ti vie ušetriť veľa času a hlavne peňazí.

Technológia a budúcnosť

Dnes máme streaming, kvalitné DAC-y, sieťové prehrávače, aktívne reproduktory, room correction a čoraz viac inteligentných systémov. Kam podľa teba smeruje klasické hi-fi?

Podľa mňa smeruje k jednoduchšiemu systému, ale nie nutne k horšiemu zvuku.

Neohrozuje podľa teba high-end práve tá jednoduchosť? Dnes môže mať človek jedinú krabičku, pár reproduktorov a prístup k prakticky celej hudobnej produkcii sveta.

Jednoduchosť – treba to vnímať ako jednoduchšiu „entry level“ možnosť do dospelého sveta high-endu. Žiaľ myslím si, že s niektorými značkami to môže zamávať.

Čo podľa teba čaká klasický stereo posluch o desať rokov? Bude mať ešte väčší význam, alebo sa postupne stane špecializovanou záležitosťou pre určitú skupinu ľudí?

Na 100% percent sa nedá nič potvrdiť, alebo vyvrátiť, ale je pravdou, že trh sa mení enormne rýchlo. V našom segmente menia zákazníci svoje nákupné nálady a trendy omnoho častejšie. Za mňa sa určite budú uprednostňovať integrovanejšie high-end systémy spojené s domácou inteligenciou, ktorá už je teraz štandardom pri novostavbách.

Enigma ako firma

Enigma už dnes nie je iba o predaji komponentov. Robíte návrhy celých systémov, akustiku, domáce kiná, multiroom a smart-home riešenia. Kde sa podľa teba končí hi-fi a začína architektúra a dizajn interiéru?

Dnes už je štandardom, teda v našej spoločnosti, že komplet audiovizuálne riešenie ide ruka v ruke s dizajnom interiéru a práve je super keď si zákazníci na to potrpia a hlavne sa prídu v čas poradiť. Ideálne keď je celý dom, alebo obchodný priestor atď. je ešte len v projektovom riešení.

Pri realizácii celého domu je už Enigma vlastne niečo medzi hi-fi štúdiom, technologickým partnerom a integrátorom. Je toto smer, ktorým chcete firmu ďalej rozvíjať?

Áno, veľa krát sa k nám chodia radiť aj projektanti a dizajnéri, ktorí si potrpia na novodobé trendy, ale hlavne chcú predísť problémom keď niečo nakreslia a potom im zákazník začne dávať požiadavky na audiovizuálne ozvučenie priestoru, kde zväčša treba špecialistov ktorí majú z praxe už vychytané všetky detaily.

Keď príde zákazník a dá ti úplne voľnú ruku – „Peter, mám dom, mám rozpočet a chcem doma hudbu, ktorá ma bude baviť“. Čo je prvé, čo s ním začneš riešiť?

Je to doslova dosť veľký súbor otázok, ktoré potrebujem vedieť. Áno mám skúsenosti, ale nik nevie len pohľadom na človeka bez dostatočne veľa informácií zistiť čo vlastne potrebuje. Dôležite je aj navnímať reakcie zákazníka pri rozhovore a následnom posluchu.

Na telo

Po trinástich rokoch v tomto biznise si stále ešte dokážeš sadnúť pred zostavu a jednoducho si povedať: „Toto ma baví“?

Hudbe a filmu sa venujem doslova od útleho detstva. Vždy to bol pre mňa relax, priestor kde som vedel vypnúť a veľakrát aj akýsi paralelný svet, kde som mal vytvorený priestor sám pre seba.

Aj teraz často ostanem po práci v štúdiu a relaxujem pri kvalitnej hudbe, alebo dobrom filme.

Máš nejakú nahrávku alebo konkrétnu skladbu, ktorú používaš pri posluchoch a ktorá podľa teba dokáže veľmi rýchlo ukázať, čo systém naozaj dokáže? Preferuješ analógový alebo digitálny zdroj signálu?

Analóg či digitál, to je skôr od preferencií zákazníka, prípadne podľa toho ako potrebujem predviesť konkrétny produkt. A od toho sa odvíjajú aj skladby.

Existuje skladba, ktorú si rád pustíš iba pre seba, keď už nič nehodnotíš a jednoducho počúvaš hudbu?
Asi je to podľa nálady. Ale áno samozrejme mám aj obľúbených interpretov. Veľmi rád aktuálne počúvam žánrovo neo-klasiku, soudtracky, ale žánrovo mám fakt veľký rozptyl čiže je to skôr o nálade. V poslednom čase si dosť často vychutnávam tvorbu veľmi talentovanej poľskej skladateľky Hanie Rani.

Keby si dnes nemal vlastné štúdio a mohol by si si vybrať ľubovoľnú zostavu iba pre seba, bez ohľadu na obchod, značku a cenu, čo by si si postavil?

Určite našu hlavnú zostavu prípadne niektoré z menších modelov Utopia v závislosti od veľkosti priestoru a 3000kovu sériu od T+A. Analog- Thorens s kombinácií so slovenským Canorom. Veľakrát sa ma zákazníci pýtajú čo najlepšie som počul na takej alebo onakej výstave prípadne čo najlepšie som počul. No a potom je dosť problém čo im mám na to povedať, keď raz máte v akusticky upravenom štúdiu s perfektnými elektrickými a ethernetovými rozvodmi a dokonalým tienením Grande Utopie a top modely od T+A, Wireworld, atď. No čo im mám odpovedať, aby som nepôsobil namyslene?

A posledná otázka: čo chceš, aby si človek odniesol z prvej návštevy Enigmy? Konkrétny produkt, predstavu o novej zostave, alebo jednoducho zážitok z hudby?

Hm. Ideálne všetko čo si spomenul.

Recenzia – posluch, ktorý búra limity

Po teórii prišla prax. Do zostavy sme si priniesli vlastný, mimoriadne náročný playlist z Tidalu vo FLAC rozlíšení. Žánrovo sme šli naozaj naprieč – od krehkého baroka cez jazz a vokály až po temnú elektroniku a mohutnú filmovú hudbu, aby sme systém preverili až na kosť.

Klasická hudba bola prvou skúškou opravdivosti. Vivaldiho Leto v podaní Christiny Day Martinson a Boston Baroque znelo cez Grande Utopia EM EVO s prekvapivou fyzičnosťou sláčikov. Nebolo to len suché reprodukovanie nôt; vďaka famóznemu rozlíšeniu výškového berýliového meniča ste doslova počuli štruktúru dreva nástroja a trenie sláčika o strunu. Prokofievov Tanec rytierov v podaní Daniela Hopeho ukázal presne tú hrozivú váhu a naliehavosť, akú si táto skladba žiada. Monobloky T+A tu predviedli bleskové tranzienty. Haydnova Symfónia č. 94 „Surprise“ Andante ukázala, že aj jemný hudobný vtip dokáže zostava podávať s plnou vervou obrovskej dynamiky. Najsilnejším momentom klasickej sekcie však bolo Ravelovo Bolero (Minnesota Orchestra, Reference Recordings). Postupné, hypnotické vrstvenie nástrojov, ktoré napokon vyvrcholí do mohutnej, zdrvujúcej explózie, zvládla zostava s absolútnym nadhľadom. Bez najmenšieho náznaku stiesnenosti, kompresie či zlievania zvukov, a to aj pri koncertnej hlasitosti, pri ktorej by bežné systémy dávno kapitulovali prosbami o milosť. Podobne razantne zaznel aj Stravinského Pekelný tanec kráľa Kaščeja v podaní orchestra pod taktovkou Leonarda Bernsteina – orchester nepôsobil ako zhluk jednotlivých sekcií, ale dýchal ako jeden gigantický živý organizmus.

Operné a akustické vokály patrili k najemotívnejším pasážam celého popoludnia. Maria Callas v Habanere z Carmen a Pavarottiho legendárne Nessun dorma z Turandot (Live, Opera di Roma) vyvolali okamžité zimomriavky. Systém dokázal preniesť ľudský hlas s mrazivou, holografickou prítomnosťou. V hlase nebola prítomná žiadna nepríjemná ostrosť či digitálna zrnitosť, iba plná sila surovej emócie.

Elektronika a temnejšie žánre následne ukázali úplne inú tvár zostavy. Massive Attack v skladbe Black Milk a najmä legendárni Dead Can Dance v Anabasys a Ubiquitous Mr. Lovegrove (Live) doslova naplnili posluchovku Enigmy hustou, hmatateľnou atmosférou. Basy prúdiace z obrovských elektromagnetických wooferov Focalu mali kontúry, artikuláciu a priepastnú hĺbku, z ktorej vibrovala bránica. Kontrola spodného pásma bola vďaka masívnemu výkonu štyroch zosilňovačov T+A M 40 HV nekompromisná. Nick Cave vo svojej ikonickej Red Right Hand zase potvrdil, že aj zdanlivo minimalistický a temný aranžmán s dunivou basovou linkou dokáže táto zostava podať s nezadržateľným dramatickým gradovaním.

Ženské hlasy dostali priestor, aký si ich nuansy zaslúžia. Erykah Badu naživo v skladbe Tyrone, Melody Gardot v intímnych If You Love Me a Bad News, či Dominique Fils-Aimé v skladbe Birds – všade bolo fascinujúce sledovať, ako presne systém vykresľuje mikrodynamiku hlasu. Počuli ste každý nádych medzi frázami, tiché mľasknutie perí a drobné, krásne nedokonalosti, ktoré robia živý spev skutočne živým. Zostava preukázala svoju univerzálnosť aj pri moderných popových produkciách. Billie Eilish v skladbe my future či BENEE v Back To Black zneli dychberúco. Hoci ide produkčne o diametrálne odlišnú ligu oproti operným záznamom, systém im vdýchol intímnosť a masívny priestor bez toho, aby odhalil ich štúdiovú syntetickosť ako chybu.

Rodrigo y Gabriela v skladbe Hanuman excelentne preverili rýchlosť systému. Textúra, ktorú systém dokázal vytiahnuť z akustických gitár, bola šokujúca – ostrý úder, dlhý dozvuk struny rezonujúcej v priestore aj perkusívne buchnutie rukou do dreveného tela nástroja pôsobili tak presvedčivo, akoby umelci sedeli priamo vo vyhradenej zóne pred nami. Malia s Borisom Blankom v Celestial Echo zase ukázali referenčné zobrazenie čierneho pozadia a dokázali, že aj ťažkotonážna elektro-jazzová produkcia môže znieť maximálne prevzdušnene.

A záverečná skúška? Monumentálna filmová suita z koncertu Interstellar Live in Concert od Hansa Zimmera. Tento kúsok spojil do jedného celku prakticky všetko, čo sme počas večera počuli: gigantický dynamický rozsah, extrémne hutné, priam tekuté basy, vznášajúce sa jemné sláčikové plochy a emocionálne gradovanie, ktoré vás doslova zatlačí do kresla.

Zhodnotenie a záver

Čo si z návštevy banskobystrickej Enigmy odnášame? Predovšetkým hlboké presvedčenie, že takto špičkovo poskladaná zostava nie je len prostým súčtom astronomicky drahých komponentov. Je to výkladná skriňa synergie a výsledok rokov trpezlivého ladenia, o ktorom Peter Kliment hovorí skôr ako o poslaní a remesle, než ako o obchode. Zostava je vyladená do posledného detailu. Dôležitosť akustiky, ethernetovej siete či kvalitnej elektroinštalácie sa tu pretavuje do hmatateľného výsledku.

Focal Grande Utopia EM EVO dáva celej zostave monumentálnu fyzickú prítomnosť a schopnosť hrať od sub-basových hĺbok až po stratosférické výšky s neuveriteľnou ľahkosťou. Elektronika T+A (SDX 3100 HV a kvarteto monoblokov M 40 HV) sa neomylne stará o to, aby sa táto brutálna fyzická sila nikdy, za žiadnych okolností nezmenila na chaos. Každý interpret, každý nástroj, každý odraz mal v priestore svoje exaktné miesto. A nezabúdajme na analógovú vetvu – Thorens TD 124 DD Exclusive s phono predzosilňovačom Canor noblesne pripomenuli, že aj v digitálnej ére bezstratového streamingu má poctivá mechanika s ihlou v drážke stále čo povedať a schopnosť prenášať tú najčistejšiu hudobnú dušu.

Ak by sme mali túto zostavu zhrnúť do jedinej vety: Ide o systém, ktorý dokáže byť s rovnakou istotou a vášňou presvedčivý pri Marii Callas ako pri Massive Attack. A to je pravdepodobne tá absolútne najlepšia vizitka, akú si referenčná high-end zostava vôbec môže vyslúžiť.