Guarneri, Stradivari a tí druhí…

Odpusťte, ale nemôžem začať inak než malým historickým exkurzom. Talianska prémiová značka Sonus Faber je známa dostatočne, ale z prvoradých talianskych husliarov sedemnásteho storočia pozná bežný smrteľník azda len Antonia Stradivariho. V Cremone však tvorili ešte ďalší dvaja géniovia a ich rodinní pokračovatelia – totiž Niccolo Amati a jeho nadaný žiak Andrea Guarneri. Jeho violončelá, na ktorých sa dodnes úspešne koncertuje a nahráva, sú rovnako slávne ako mystické „stradivárky“. Toľko exkurz. A keďže meno Stradivari je už tak trocha sprofanované a možno si pod ním kúpiť aj trocha lepšie texasky, rozhodli sa v SF nazvať svoje prémiové regálovky podľa cremonskej dynastie Guarneriovcov.

Vošiel som do posluchovky a uvelebil sa zoči-voči sofistikovane stvárneným reprosústavám na špeciálnych dizajnových stojanoch s cenovkou prevyšujúcou cenu nejedných lepších regáloviek. Po pravej ruke mi pri poznámkovom bloku a „štóse“ diskov nečujne šumela minerálka a rozvoniavala káva. Aby bolo zreťazenie s ušľachtilými búdami dôstojné, na hrot mi postavili SACD/CD prehrávač Mc Intosh MCD550 z dôvodu ďalšieho testu (nájdete ho v tomto čísle), do stredu poľa predzosilňovač Audio Research Reference 6 a dvojicu bekov v podobe koncových monoblokov Mc Intosh MC1.2KW. Ale poďme ešte k stvárneniu, konštrukcii a technike talianskych krásavíc. Guarneri Evolution vyvinuli a stvárnili do aproximatívnej dokonalosti tak, aby lahodili nielen sluchu, ale aj zraku. Dvojpásmovky z Hommage kolekcie s citlivosťou 86 dB SPL (2,83/1 m) majú širokú výkonovú rezervu, ktorá sa začína na 25 W a siaha až po 200 W. Rozozvučia ich teda napríklad aj menej výkonné elektrónkače, ale stoicky zvládnu aj tie dve kilečká. V hore zrezanej slzičkovej kulise emituje tweeter s 29 mm membránou známy ako ultradynamický lineárny Ragnar Lian. Stredobas s priemerom 179 mm je zhodne definovaný ultradynamickou linearitou. Spolu sa postarajú o široké frekvenčné spektrum 40 Hz až 30 kHz. Nad luxusným terminálom pre bi-wiring aj bi-amping ústi nátrubok basreflexného otvoru striedmeho priemeru. Oblá bočná silueta môže byť vypracovaná v orechovom dreve alebo grafitovom či červenom high gloss laku. Hmotnosť 18,5 kg/kus je veľavravná…

Nemohol som nezačať mojím obľúbeným bendžistom Bélom Fleckom a jeho virtuóznou svorkou, v ktorej radoch „řádí“ aj známy basový gnóm Victor Wooten. Ani minulý rok neminul Bratislavu a koncertoval tu s úspechom už po niekoľkýkrát. Výborne zobrazená scéna, proporcionálna basa, zvonivé činelky Futuremana, prechladnuté banjo (ako má byť). Symfonický orchester pod taktovkou Georga Soltiho v pianissimách sotva rozochvieva vzduch a noblesné napätie by sa dalo krájať strieborným príborom. V tutti forte pasážach však hrmí ako štartujúci Jumbo Jet. Regálovky SF Guarneri Evolution by v tejto disciplíne poľahky vytreli kocúra nejedným stĺpovkám. Impozantne zobrazené hlboké pásmo neduní, má však objem, tlak a zmysel pre farebnú diferenciáciu kontrabasov, túb, pozáun, tympanov a gran casy. Keď si tam fuknete nemecké „úchylárny“ ako Kraftwerk či Rammstein, okamžite zatúžite po uniforme od Huga Bossa a zmocnia sa vás árijské halucinácie. Keďže ja osobne preferujem menej preafektovaný big­boš (tvrdšiu hudbu en bloc), o tieto nemecké fenomény som sa obtrel len okrajovo a cez prestupnú stanicu švajčiarskych zvukotepcov s nalepovacími fúzami Yello som si už o chvíľu hovel v spoločnosti kapely Dixie Dregs, ktorá by sa akiste páčila už spomenutému americkému bendžistovi Bélovi Fleckovi. Jej zakladateľ gitarista Steve Morse síce už dnes hrá v radoch Deep Purple, ale dosky ako What If a Industry Standard patria k zlatému fondu mojej fonotéky. Hoci sú to starinky, poctivý analógový záznam znie podmanivo mäkko a tieto búdy to vedia posunúť ďalej. Žiadne processingy – gitara cez lampový aparát, basa cez veľkú búdu, živé škopky, nejaký klavír, rhodes, hammond a moog. A aby som nezabudol – husličky! Amplifikované a nezriedka pokrivené škatuľkovými „kurvítkami“. Z tohto súdka som vytiahol ako gundžu odkvapkávajúcej kapusty svinsky dobrú dosku dua Jan Hammer – Jerry Goodman Like Children. Zázračný Čech, ktorý po emigrácii čaroval hlavne v Mahavishnu Orchestra, aby sa napokon sklonil pred chlebovkami typu Miami Vice, bubnuje v skladbe Earth ako vrah! Kašľať na to, že trochu šumíme, ale tie vajíčka! A spieva ako Gary Glitter, ktorý – mimochodom – sedí za pedofilné radovánky s malými Vietnamkami a neskrotnú záľubu v detskom porne. Ale to sme už niekde inde. Ešte som si nemohol odpustiť pár jazzových lahôdok z domu Chesky Records. Všetko tak, ako má byť. Vláčny kontrabas, perlivý akustický klavír, variace metličky a nástojčivé ságo s trúbkou. Apropo trúbka – Stingov spoluhráč Chris Botti a jeho Night Sessions sú prvotriedne zahraté i nahraté. Radosť počúvať. Bol som na ňom minulý rok v Inchebe a hoci sa do neho navážajú všakovakí pseudoumelci, žiaden z nich nemá jeho techniku, intonáciu ani tón. Chlapec jednoducho vie. A tieto sústavy to dokážu posunúť k vášmu uchu s lakonickou samozrejmosťou tak, aby ste si to vychutnali a v každom okamihu žasli.

Regálové reprosústavy Sonus Faber Guarneri Evolution v cenovej relácii zľahka pod 14 000 € za pár sú zadosťučinením pre ich konštruktérov a zároveň splneným očakávaním náročných konzumentov, ktorí sa desia monštruóznych opách a dokážu oceniť nielen prémiový zvuk, ale aj diskrétnu krásu ich pôvodkýň, ktoré lakonicky spočívajú na stojane s povestnou čiernou šnúrkovou dekoráciou. SF GE sú búdy, aké by si želal každý audiofil. Či už do menšej obývačky, alebo do posluchovky, kde slúži na akustickú korekciu miestnosti knižnica s titulmi z kategórie skvostov literatúry. A fonotéka tu v bohatstve titulov v ničom nezaostáva za bibliotékou. Toto sú skrátka búdy pre skutočného fajnšmekra.